Svätá Lucia je ostrov v Karibiku medzi Sv. Vincentom a Martinikom. Popravde od tohto ostrova sme naozaj neočakávali nič, keďže sme o ňom veľa nevedeli. Bola to prvá zastávka na našej plavbe Karibikom, čiže aj takou „vstupnou bránou“ do karibského sveta. Asi ani nie je lepší ostrov na prvý kontakt, lebo tu nájdete aj nádhernú prírodu ale aj tyrkysové pláže či vybudované luxusné rezorty. Každý si skrátka príde na svoje. Zaujímavé je aj, že neustále bitky medzi Francúzmi a Britmi, ktoré spôsobili úžasný mix kultúr, ktorý na veľa miestach nenájdete.
Na preskúmanie ostrova sme mali jeden deň a jediným mínusom je, že infraštruktúra nie je najideálnejšia. Rozmýšľali sme aj nad požičaním auta a aj keď sa jazdí po ľavej strane nabudúce to asi aj takto vyriešime. Museli sme sa rozhodnúť či pôjdeme na sever, kde sa nachádzajú najkrajšie pláže a rezorty, alebo pôjdeme na juh, kde sú známe Pitons, rybárske mestečko Soufriere, Botanická záhrada. či sírne pramene. Mali sme celý týždeň v Karibiku pred sebou, tak sme si zvolili poznanie na vyvalovaním na pláži. Nakoniec sme išli organizovaným zájazdom po ostrove.
Keď sme sa zobudili ráno v Castries a ten nádherný pohľad čo nás čakal, hneď sme vedeli, že jeden úžasný deň je pred nami. Prvá zastávka bol Morne Fortune odkiaľ sme si vychutnali perfektný výhľad na Castries, hlavné mesto a na loď. Celkovo je ostrov veľmi hornatý, z dôvodu vulkanického pôvodu. Po ceste sme videli Sir Arthur Lewis collage a University of West Indies. Škoda, že sa nezapája do Erasmus +.
Prechádzali sme aj okolo známej banánovej plantáže Cul de Sac a malej dedinky Anse la Raye, kde sme videli pravý karibský život a lokálych rybárov, čo v rezortoch naozaj neuvidíte a človek môže dostať veľmi rozdielny pohľad na krajinu, v ktorej sa nachádza ak je zavretý len v rezorte. Rybári si len tak posedávali na pláži a čakali na ten správny čas kedy sa vydajú na more. Po ceste do malebného mestečka Soufriere, odkiaľ je len na skok nádherná pláž Anse Chastanet, sme prešli aj cez dedinku Canaries, kde je kúsok perfektná Palmiste vyhliadka na Pitons – známe dva kopce, ktoré lokálny volajú …. však si už asi aj domyslíte ako, nie ? Povesť hovorí, že ak ženy budú jesť Calabash (typické ostrovné ovocie) tak sa ich prednosti, budú podobať na Pitons. Počas celej jazdy sme mali neustále možnosť sledovať nádhernú faunu a flóru ostrova.
Ďalšia zastávka bola Sulphur Springs – sírne pramene a je to vlastne jediná sopka, kde môžete vojsť autom. Toto bol naozaj top zážitok. V okolí môžete aj pozorovať rôzne druhy drevín typických pre danú geografickú šírku, ktoré sme detailnejšie preskúmali v Maranatha Gardens. Mali sme možnosť vidieť lokálne kvety a aj plodiny ako kakao, kávové bôby a naučiť sa niečo o ich spracovaní. Takisko sme videli na vlastné oči aj typické ovocie ako Noni, starfruit, Ackee, Chenet, Passion fruit atď.
Mali sme možnosť zažiť aj typické prehánky Karibiku, ktoré trvajú 5 minút a potom ani stopy po daždi. Pre túto zemepisnú oblasť je to štandardné a počasie sa mení často, ale teplota neklesne pod 25 stupňov ani v zime. V reštaurácii s najlepším výhľadom na Pitons – Beacon restaurant sme si vychutnali lokálne pivo a tradičnú limonádu.
Na ceste späť sme sa zastavili v známom Marigot Bay, ktorý je jeden z najkrajších zálivov na ostrove. Samozrejme sme nemohli vynechať ani návštevu hlavného mesta Castries a lokálny trh. Samozrejme zas a znova trebalo zjednávať ceny, čo Dan vyslovene neznáša, ale ja to zbožňujem. Pred definitívnym odchodom z ostrova sme sa ešte poprechádzali po pobreží a preskúmali duty free, kde sme ochutnali viacero druhov rumov. Mne osobne chutí asi najviac rum zo Sv. Lucie hned po Mount Gay z Barbadosu.
