Už od obdobia Latinsko-amerických telenoviel ma LA veľmi lákala. Dostupnosť však do LA je dosť náročné či už po finančnej stránke, keďže letenky sa štandardne pohybujú okolo 600 eur a viac, alebo po vzdialenostnej stránke, keď let väčšinou pod 10 hod nie je. Po Mexiku sme pokukávali už dlhšie a keďže Dan dostal nútené voľno koncom augusta, tak sme rozmýšľali nad destináciou. V Mexiku je vtedy dažďová sezóna, čo nás spočiatku odrádzalo, avšak keď sme v Karibiku boli vo februári pršalo nám každý deň, síce len 5 min, ale pršalo. Po dlhšom rozhodovaní a striehnutí na letenky, prišiel Turkish s akciou presne na termín, čo sme potrebovali a rozhodovanie bolo ukončené. Letenky sme kúpili za 550 eur spiatočné. Aj keď som si z počiatku myslela, že koncom augusta sezóna na Yucatáne nie je v okolí Tulumu, Cozumelu, Playa del Carmen sa to hemžilo turistami. Dokopy sme najazdili 1500 Km po celom Yucatane a Quintana Roo. Dvakrát sa nám prepichla pneumatika a jedenkrát narazil do nás scooter, ale aj tak to bola zatiaľ jedna z naj dovoleniek.
Cesta do Mexika
Za lacnejšie letenky sme museli pretrpieť cestu skratkou dookola skoro cez Áziu. Samozrejme, že sme našu cestu začali vo VIP salóniku vo Viedni, keďže máme kreditku World. lLeteli sme druhým lietadlom, čo Turkish vypustilo smer Mexico City priamo z Istanbulu, čo obnášalo 13,5 hod let. Samozrejme tam nás čakala 2 hod prestávka, počas ktorej sme si posedkali v lietadle a čakali, kým sa vymenia ľudia smerom do Istanbulu cez Cancún. Po ďalších dvoch hodinách letu sme konečne boli na mieste. Pristáli sme ráno o 8 a naše poznávanie sa mohlo začať. Boli sme veľmi milo prekvapení servisom, ktorý Turkish poskytoval, dokonca sme mali aj wifi za 15 USD na 24 hod, avšak mali problémy so systémami a 6 hod nefungovala wifi ani obrazovky, tak nás snáď odškodnia 😀 Dokonca sme dostali papučky, štuple do uší, zubnú kefku atď a to v economy class. Na ceste späť sme šli cez Panamu, tak sme si vyskúšali aj Copa airlines, ktorí boli tiež ok, až na to, že sme si museli na letisku prebaľovať kufle, lebo nevedeli spočítať dokopy hmotnosť batožiny pričom každý kufor mohol mať do 23kg (a to ešte 2 na osobu) ale nemohol mať ruksak 10kg a kufor 28 kg.
Šoférovanie po Mexiku
Takisto, ako rozdiel v budovách a vybudovaných mestách tak aj infraštruktúra na pobreží Karibiku s vnútrozemím sa nedá porovnať. Cesta na Holbox bola taký Mexický priemer, za to Ruuta Puc, to sme boli radi, že práve tam nám nevyfučala pneumatika :D, totiž ani signál tam moc nebol a auto tak raz za 10 min. Zato v hlavnej turistickej oblasti medzi Tulumom a Cancunom, naozaj veľký rozdiel medzi tamojšími cestami a klasickými diaľnicami nebol. Na Yucatáne je len jedna spoplatnená cesta a to medzi Cancúnom a Meridou, čo sa nám jej samozrejme raz nepodarilo vyhnúť, tak neurobte obdonú chybu tiež, lebo všade sa dostanete aj mimo tejto cesty. Benzínové pumpy sú relatívne všade s výnimkou džungľových ciest. Aj v menších dedinkách sú, ale nie vždy je možné platiť kartou, čo sme sa presvedčili o 4tej ráno, keď sme potrebovali zohnať benzín na vrátenie auta a niektoré benzínky mali nie príliš dobré recenzie a informácie, že sa snažia turistov obrať o peniaze a kopírovať ich kreditné karty, tak sme sa im radšej vyhli. Preto je vždy lepšie prečítať si recenzie, dnes je to už naozaj veľmi jednoduché.
Ubytovanie
Pri plánovaní sme naozaj chceli vyskúšať čo najviac, strávili sme noci v rôznych hoteloch rezervovaných cez booking. Noc pre dvoch sa priemerne pohybovala okolo 30-40 eur až na hotel v Zona Hotelera v Cancúne. Mali sme ubytovanie od priamo na pláži (Holbox, Celestún) cez Džungľu (Pri Chichen Itza a blízko Coby) a klasické hotely (Playa del Carmen, Bacalar) až po hotelový rezort v Cancúne. Ja osobne som veľmi rada, že sme využili naozaj asi všetky typy ubytovania aké sa dalo a neostali sme len na jednom mieste. Samozrejme, že to malo aj nevýhody balenia každého jedného rána, ale stálo to za to.
Jedlo
Mexické jedlo je povestné. Zastavili sme sa vo viacerých reštauráciách rôzneho druhu cenových hraníc od 3 eur pre 2 osoby až po 15 eur a vždy bolo veľmi chutné. Vyskúšali sme pouličný stánok v Izamale, ale aj reštaurácie vo Valladolide, Tulume ale aj v hotelovom rezorte. Je veľmi ťažké sa rozhodnúť, kde bolo jedlo najlepšie, mne naozaj chutilo všetko od guacamole, quesadily cez burrito až po tacos či nachos. Ak by som mala vybrať jednu reštauráciu, bola to práve na ceste z Coby do Tulumu (Rancho La Cachimba Restaurante), kde sme sa spontánne zastavili, lebo sme boli hladní a vyezerala sympaticky.
Peniaze a Internet
V Mexiku sa dalo vo veľa miestach platiť kartou, avšak existujú aj také kde nie. ako napr. Holbox. Síce tam bankomaty majú, ale že vraj väčšinou vybrakované, tak sme radšej neriskovali a vybrali hotovosť v Cancúne. Zmenárne boli vo väčšej miere v Tulume. My sme si vždy vybrali peniaze dopredu, aby sme mali istotu. Dokonca jedinýkrát kedy nám nefungovala kreditka bola v Hoteli v Cancúne, čo by som naozaj nečakala. Niektoré ubytovania nám povedali, že treba priniesť hotovosť, tak sme presne vedeli, kde budeme koľko potrebovať. Internet sme poriešili kúpou sim karty od Telcel v jednom z nákupných centier (Plaza las Americas) za smiešnu sumu asi 10 eur 2 GB a zdarma všetky sociálne siete a volania, čo sa nám zišlo, keď nám nabúrali auto.
Náš výlet sme poctivo plánovali niekoľko týždňov dopredu. Ja som si najprv spravila list všetkého, čo je zaujímavé pozrieť na Yucatáne a postupne robila itinerár. Stihli sme naozaj skoro všetko, čo sme chceli, aj keď nám nehrali do karát probémy s autom. Naša cestovateľská mapa vyzerala asi takto.
A keďže by sa to všetko asi do jedného článku nezmestilo, tak sa to pokúsim rozbiť na viac detailnejších. Dúfam, že sa vám inšpirácia zíde.
