Pri kupovaní leteniek do Mexika sa nám naskytla príležitosť pozrieť si aj Istanbul (September 2019). Osobne mám veľmi rada pri dlhších letoch do vzdialenejších destinácií možnosť zastaviť sa niekde inde, najlepšie tam, kde som tam ešte nebola. Na ceste do Mexika sme mali len 3,5 hodiny na novom Istanbulskom letisku, ale na ceste späť to už bolo 10,5 hod za čo sa dalo pozrieť Istanbul.
Za prvé medzipristátie sme si pozreli aspoň nové Istanbulské letisko (Istanbul Havalimani). Toto letisko otvorili v apríli 2019 a bohužiaľ zavreli Ataturk, ktoré bolo bližšie k Istanbulu. Nové letisko je neskutočne veľké s wifi, ktorá funguje iba keď ju veľmi pekne poprosíte. Osobne som z tohto letiska bola veľmi sklamaná. Nebolo tam ani veľa reštaurácií, jedine veľa predražených duty free obchodov takže sme za tie 3 hodiny ani nemali čo robiť.
Cesta späť bola však zaujímavejšia. Z Panamy sme prileteli o 9:20 ráno. V lietadle mi prišlo aj mierne zle, tak som chvíľu aj uvažovala či dám poznávanie Istanbulu, ale čerstvý vzduch pomohol a určite to stálo za to. Batožinu sme mali zacheckovanú až do Viedne, tak sme sa len s našimi ruksačikmi rovno vybrali k pasovej kontrole, ktorá našťastie netrvala dlho. Mali sme aj menšie meškanie, ale našťastie administratíva na letisku nebola až taká zdĺhavá tak sme stihli autobus o 11:30 smer na Sultanahmet. Keďže sme leteli s Turkish mali sme možnosť o prehliadku Istanbulu zdarma, ale pamiatky ktoré sa prechádzali v daný deň a čas moc nesedel, tak sme sa radšej rozhodli ísť na vlastnú päsť. Autobusy z letiska boli pristavené na asi 18tich platformách, samozrejme náš až na tej poslednej. Spoločnosť, ktorá zabezpečuje prepravu do centra je Havaist a zastávka Sultanahmet priamo pri mešitách nám vyhovovala. Lístok sa dá kúpiť v mašinách alebo nabiť kredit na Istanbulkart (6 TL, ) a platiť priamo v autobuse. Túto kartu si môžete kúpiť v žltých automatoch na staniciach. Jednosmerný lístok z letiska bol za 18 tureckých lír. Síce sme mali Istanbulkart, ale bez kreditu, tak sme museli rýchlo vyriešiť situáciu zohnaním lístkov, keďže vodič zahlásil, že odchádza za minútu :D. Našťastie ďalší pracovník na nás začal kričať, že sa dá platiť aj normálnou kartou a za tú istú cenu, tak situácia bola vyriešená. Po hodine a pol cesty sme sa ocitli priamo pred Modrou mešitou.
O Istanbule som počula len chvály, takže som mala vysoké očakávania, čo nie vždy je dobré. Samozrejme za jeden deň si človek neužije atmosféru mesta tak ako, keď je tam týždeň, ale nám to ako prvý kontakt s Istanbulom stačilo. Celý deň sme museli mať presne naplánovaný, aby sme stihli čo najviac. Jedna z najnavštevovanejších častí je práve Sultanahmet keďže sa tam nachádza Modrá mešita a Hagia Sofia. Námestie s pohľadom na mešity je nádherné a hlavne sa pomotať po okolitých uličkách je dychvyrážajúce. Prvá zastávka bola Modrá mešita, vstup bol zdarma, ale trebalo mať samozrejme vhodné oblečenie do mešity, ktoré sa dalo aj zdarma zapožičať. Danovi sa moc nepáčilo, že dostal sukňu namiesto gatí, ale potom zistil, že nebol jediný tak to horko ťažko rozdýchal 😀 Nie celá časť mešity je prístupná pre turistov z dôvodu moslimov, ktorí ju aj reálne využívajú. Chceli sme navštíviť aj Hagiu Sofiu, kde sa už platí vstupné (60 TL), ale množstvo turistov a dlhé rady nás odradili. Po ceste sme videli aj Basilica Cistern a vybrali sme sa smerom k Topkapi palácu. Pred samotným palácom sa nachádza príjemný parčík s neskutočným množstvom ľudí. Celkovo mne osobne toto množstvo turistov znížilo ceľkový dojem z mesta. Preto je asi lepšie navštíviť Istanbul inokedy ako na prelome augusta/septembra.
Pôvodne sme mali v pláne sa odviesť električkou až k známej stanici, kde končil Orient Express, ale nakoniec sme sa pomotali po uličkách a prešli to peši. Po ceste je možnosť sa zastaviť aj na Grand Bazaar, ale my sme zvolili trh s koreninami už skoro pri moste Galata (Galata Köprüsü). Táto oblasť je rajom na fejky od Michaela Korsa cez Gucciho až po Levi´s. Prešli sme sa po moste až do Karaköy odkiaľ sme mali výhľad aj na Galata tower. Po ceste sme si užili námestia a atmosféru Istanbulu. Odtiaľ sme sa rozhodli ísť podzemným tunelom z Karakö na Beyoğlu. Tento tunel je považovaný za druhé najstaršie metro po Londýnskom a keďže ide do kopca, ušetrí vám aj pár síl na objavovanie Istanbulu. Na to sme samozrejme potrebovali Istanbulkart, ktorú si dobijete sumou a môžete používať. Samozrejme bez nej je to drahšie. My sme chceli dobiť kredit v automate, ale štrajkoval tak sme sa rozhodli pre najbližší novinový stánok, kde nám kredit dobili. Jedna cesta s Istanbulkart je 2,65 TL. Jedna karta sa dá použiť aj pre dvoch ľudí, čo je super. Zo zastávky Şişhane sme sa previezli historickou električkou, ktorá šla po známej ulici Istiklal. Cesta električkou bola pre mňa veľmi zaujímavá. Ja osobne si neskutočne užívam dopravu netradičnými dopravnými prostriedkami. Dostali sme sa až na námestie Taksim, kde sme sa občesrstvili ako inak ako kebabom. Rozhodli sme sa pre tradičnú malú kebabáreň priamo na námestí za veľmi prijateľné ceny. Potom sme sa už len poprechádzali a prešli cez park k zastávke autobusu, odkiaľ sa odchádzalo na letisko. Sklamaním bolo, že v okolí Taksimu už nebolo veľa suvenírových obchodov, tak trebalo nakúpiť suveníry na ceste k stanici Orient Expresu od Hagia Sofia.
Mali v pláne sa previesť aj do Ázie, ale nakoniec v rámci šetrenia času sme nešli. Nakoniec sme prišli na letisko 2 hodiny skôr, takže by sme to stihli. Chceli sme aj prebookovat letenku na skorší let, ale pýtali si 80 eur na osobu. Aj keď sme toho už mali dosť po všetkých letoch z Mexika, aj tak sme radšej počkali na letisku na náš let. V podstate aj keď letisko je ďaleko (50km), spojenie je v celku dobré. My sme išli pondelok 11 do mesta a späť pondelok okolo 16 na letisko a nejaké veľké zápchy nás nezastihli. Každopádne za jeden deň sa celé mesto pozrieť nedá, ale ako som na začiatku spomínala medzipristátie je super príležitosť na prvý kontakt s miestom cez ktoré letíte.
